Vo štvrtok 15. decembra uplynie 190 rokov od narodenia francúzskeho
stavebného inžiniera a priekopníka v stavbe oceľových konštrukcií
Gustava Eiffela.
Gustave Eiffel sa narodil sa 15. decembra 1832 vo francúzskom Dijone.
Meno Eiffel prijal jeho otec Jean-René, keď emigroval zo svojho rodiska v
nemeckom pohorí Eifel v Marmagene. Dôvodom bolo, že Francúzi nevedeli
vysloviť jeho skutočné priezvisko Bönickhausen.
Počas mladosti najsilnejšie vplývali na výchovu budúceho staviteľa
strýkovia Jean-Baptiste Mollerat a Michel Perret. Obaja boli úspešní
chemici a do hlavy mladého Eiffela vlievali všetky možné vedomosti od
chémie, baníctva, prírodných vied až po náboženstvo a filozofiu. V škole
bol Eiffel mimoriadne bystrý, no nie veľmi učenlivý. Nudil sa a
považoval školské roky za márnenie času. Pripravoval sa na prestížnu
polytechnickú školu v Paríži, ale neprijali ho.
Nakoniec navštevoval Ecole Centrale des Arts et Manufactures v Paríži,
kde študoval chémiu a v roku 1855 získal titul. Následne sa zamestnal v
konštrukčnej firme špecializovanej na stavbu železných mostov. Podieľal
sa napríklad na konštrukcii mosta cez rieku Garonne v Bordeaux,
železničnej stanice v Toulouse a na moste Garabit v južnom Francúzsku.
Jedným z jeho známych diel je Socha Slobody, dar Francúzov občanom USA
ako výraz priateľstva. Eiffel bol jedným z trojice autorov tohto
monumentu. Navrhol jej železnú konštrukciu a pod jeho dohľadom Sochu
Slobody aj vztýčili. Presne vypočítal, aký tlak bude musieť niesť každá
jej časť a ako sa má rozložiť jej hmotnosť tak, aby socha mala dlhú
životnosť pri maximálnej bezpečnosti.
Dielo sa podarilo a turisticky príťažlivá socha víta ľudí na Ostrove
slobody pri New Yorku. Socha bola do USA prevezená v častiach, ktoré dva
roky na seba skladali a spájali. Na svojom podstavci stojí ako hotové
dielo od roku 1886.
Najvýznamnejším dielom konštruktéra je Eiffelova veža. Je celá zo železa
a spolupracoval na nej s jedným z najznámejších mostárov a
konštruktérov Rakúsko-Uhorska a rodákom zo Šale Jánom Čiernohausom,
neskôr známym ako Jánosom Feketeházym. Čiernohaus zodpovedal za výpočet
nosnej konštrukcie, ktorá mala váhu deväť tisíc ton. Zároveň bol
odborným dozorom stavby.
Elegantná, ľahko pôsobiaca konštrukcia sa ukázala byť veľmi stabilnou.
So svojou výškou 324 metrov bola do roku 1930 najvyššou stavbou na
svete. Veža, vyvolávajúca protichodné nálady, odsudzovaná aj velebená,
mala stáť na svojom mieste iba do roku 1909. Napokon nebola odstránená a
dodnes priťahuje k sebe domácich aj zahraničných návštevníkov. Pri
odovzdaní stavby o nej napísal americký časopis Scientific American 15.
júna 1889, že bola postavená načas, bez chyby a bez nehôd.
Eiffel sa podieľal aj na prestavbe železničnej stanice Nyugati v
Budapešti, ktorá sa konala za plnej prevádzky v roku 1877. Skonštruoval
veľa mostov, ktoré dodával zákazníkom rozdelené na časti v debnách. Tak
sa jeho mosty dostali aj do Vietnamu, Peru a iných vzdialených krajín.
Navrhol aj centrálnu železničnú stanicu v Santiagu de Chile (1897) či
maják Mona Island Light neďaleko Portorika.
Napriek jeho poctivej práci však stavebná spoločnosť vplyvom ostatných
spoločníkov zbankrotovala a z podozrenia zo sprenevery ho očistil až
súd. Po odchode do dôchodku skúmal a rozvíjal nové nápady
prostredníctvom praktického využitia Eiffelovej veže.
Veža mu umožnila dosiahnuť pokrok v aerodynamike, meteorológii a
rádiovom vysielaní. Pre svoj aerodynamický výskum postavil na základni
veže aerodynamický tunel, na rôzne miesta na veži nechal umiestniť
meteorologické zariadenia a navrhol armáde, aby na vrchol veže
nainštalovala rádiové zariadenie.
Gustave Eiffel zomrel 27. decembra 1923 krátko po svojich 91.
narodeninách vo svojom sídle v Paríži. Pochovali ho na cintoríne
Cimetiere de Levallois-Perret.